Morálka sa obracia do vnútra človeka. Ak je desatoro len také, akože odrapotané a dodržuje sa len vtedy, ak sa to hodí, nuž to nie je hlboko vnútri prežívaný kategorický imperatív. „Zatiahni na hlbinu!“ hovorí Kristus Petrovi. A keď to urobí, sú výsledky. Morálne vedomie je silným stimulom. Prebúdza v ľuďoch vieru vo vlastné sily. Vieru vo víťazstvo. Večná povaha človeka má svoje altruistické (ľudomilné) alebo egoistické črty. Každá sociálna skupina si vypracúva svoje predstavy o dobrom či zlom. Americký sociológ J. Davis tvrdí, že kontrola kapitalistických záujmov na činnosťou buržoázie viedla k tomu, že mravné normy kresťanskej spoločnosti sa prispôsobili normám kapitalizmu.
Morálka je úzko spojená s vierou. Pretože je človek nedokonalý, tak viera obsahuje určitý moment „slepoty“. Keby bolo všetko viditeľné a človek by mal dokonalý zrak, sluch a rozum, nebolo by treba viery. Možnosti ľudského rozumu sú veľmi biedne. Veriaci čerpá pravdivosť z Božieho zjavenia. Vedec čerpá pravdivosť a výsledky z početných vedeckých pokusov. Okolitý svet, keď ho pozornejšie sledujeme , ukazuje na všemohúcnosť Božiu. Božie tajomstvo je možné pochopiť iba srdcom. A tak je to krásne. Náboženstvo sa opiera o autoritu Božiu. Poznanie sveta rozumom a teda človekom, privádza k úplne iným predstavám. Je poznamenané ľudskou nedokonalosťou. Pre veriaceho človeka je nemysliteľné priateľstvo s týmto svetom. Náboženské pravdy sa zdôvodňujú faktami Božieho zjavenia.
Komentáre
Je treba pridať