Ligetfalušši

Trojice Prvá Trojica je Najsvätejšia Trojica Otec, Syn a Duch Svätý.Život Najsvätejšej Trojice je život príkladný. Kresťania majú v strede svojej pozornosti druhú Božskú osobu Ježiša Krista. Najsvätejšia Trojica je živý organizmus. Keď sa Ježiš opýtal svojich učeníkov za koho ho pokladajú, Peter odpovedal Ty si Kristus, Syn živého Boha. Boh žije v Najsvätejšej Trojici. Boh Otec Všemohúci je duch a kde je Duch Boží tam je sloboda. Keď prišla plnosť času poslal Boh svojho Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný. Syn Boží sa teda stal človekom, aby nás vykúpil. Keď splnil svoju misiu ako človek, bol vzatý do neba a posadil sa na pravici Božej moci. Syn Boží plnil vôľu Otcovu úplne vo všetkom a bol mu poslušný až na smrť na kríži. Teda Ježiš splnil všetko, žo od neho Boh Otec Všemohúci žiadal . Otec sa plne realizoval v Synovi. Najsvätejšia Trojica teda tvorí jednotu a to tak, že na Filipovu otáazku Pane ukáž nám Otca a postačí nám to, Ježiš odpovedá: Tak dlho som s vami Filip a nepoznal si ma? Kto videl mňa, videl Otca. Po nanebovsúpení Pána , bol na zem poslaný Duch Svätý. Je medzi nami a je živý v nás. V nás má svet vidieť Pána.Keď je teda medzi nami, modlíme sa a žijeme v Duchu Svätom. Najsvätejšia Trojica je najkrajšie dielo Boha. Je to najväčšie tajomstvo, ktoré dal svetu Boh, ústredné tajomstvo kresťanskej viery a kresťanského života. Medzi jednotlivými osobami Najsvätejšej Trojice niet rozporov. Panuje tu absolútna zhoda.Tá zhoda je daná Ježišovou absolútnou poslušnosťou voči Otcovi. Kresťania sú pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice, je zdrojom všetkých ostatných tajomstiev kresťanskej viery. Druhá trojica o ktorej by som chcel písať je kresťanská rodina. Ja som sa do takej rodiny narodil. Nie všetky rodiny v mojej mladosti pripomínali Svätú Trojicu a nie všetky rodiny vydržali spolu tak dlho ako naša. Mnohí otca volali posmešne foter a na to akú má ich otec duchovnú hodnotu prišli až keď ho už nebolo. Náš otec bol jednoduchý človek. Robil čo mohol aby svoju rodinu zaopatril a aby sa o ňu postaral. Nechodil do šenku ani doma nepil slkoholické nápoje. A to je veľká vec.Napríklad Ondruš, Nemčanský, Guti, Benkovský, Kadlečík, starý Miček, Mešťan atd..tí pili pravideľne. Pitie alkoholu bola ich norma. Ondruš a Nemčanský mali na starosti dorastajúcu mládež a dávali jej príklad alkoholikov a ich hlúpich rečí. Víno volali mliekom.Strašné. Koníčkom môjho otca bola jeho záhrada. V záhrade poznával Boha a v záhrade s Bohom hovoril tajomným spôsobom. Matka nepochopila veľkosť tohoto koníčka. Skrze záhradu sa diabol snažil medzi mojich rodičov vhodiť klin. Ale naša rodina odolala. Matka predstavovala Ducha Svätého. Matka dbala aby sme my deti chodili každú nedeľu do kostola, aby sme sa denne modlili, pravideľne chodili na spoveď a na prijímanie. Matka nás vychovala v katolíckom duchu. My všetci traja , jej deti, sme nábožensky vzdelaní a nábožensky žijúci ľudia. Vďaka našej matke. Teraz po rokoch vidím, že hrdinovia môjho živote neboli moji kamaráti a spolužiaci, ale že najväčšou hrdinkou bola moja matka. Ale u dorastajúcej mládeže je to tak, rodina nie je nič, kamaráti sú všetko. Traja kamaráti. Tretia trojica Ludo, Palo, Štefan, vlastne nikdy netvorila trojicu. Myslel som si , že sme naozaj boli kamaráti. Kamarátil som sa v detstve s Paľom aj so Štefanom, ale oni dvaja sa medzi sebou málo kamarátili.Naše detsvo začalo v pedesiatych rokoch, keď vrcholili procesy s komunistami, buržoáznymi nacionalistami a príslušníkmi buržoázie,ktorí nestihli újsť za kopce. Z nášho dvora zavreli len Bednaroviča. Neskôr ešte Havránka, ale toho za kriminálnu činnosť. Štefan bol veľmi ovplyvnený svojím bratom, ktorý sa stal námestníkom riaditeľa v jednom veľkom podniku. Štefan bol ešte s nami na prvom svätom prijímaní a na birmovke, ale potom otočil. Začal sa pripravovať na politicko hospodásku kariéru a smeroval do triedy komunistických funkcionárov. Už viedol také reči, že Boha nikdy nikdo nevidel, tak, ako môžete tvrdiť, že je nejaký boh? A tak ďalej. Rovesníci vedeli, že je obojaký a neskôr červený. Štefana podporovala v tomto smerovaní jeho matka. Dobre si uvedomovala, že to s robotnícou triedou je len fraška. Funkcionári tí sa majú najlepšie. Málo práce, práca v kancelárii, veľká dôstojnosť, vážnosť medzi ľuďmi. To predsa robotníci nemali. A tak Štefan , za podpory svojej rodiny smeroval sem a stal sa tajomníkom mestského výboru strany v Bratislave pre Národné výbory. Palo bol z úplne iného cesta. Jeho otec bol síce vysoký funkcionár Východnej dráhy,ale pravdepodobne si uvedomoval nemorálnosť komunistického režimu. Palo bol skôr pod vplyvom svojej babky z matkinej strany, pani Sedláčkovej, ktorá chodila pravideľne do kostola a tak podľa Paľa bolo náboženstvo pre starých ľudí dobré.Paľo sa vyučil za opravára chladiarenských zariadení. A pracoval ako robotník. Ale mohol sa pokúsiť ísť na strednú školu. Nebol hlúpy. Neurobil to. A napokon ja. Možno Paľo a Štefan mali pekné dtstvo, ja som ho však nemal. Bol som vychovaný v plne kresťanskom duchu. Objektívne. Ani matka si to plne neuvedomovala, ale práve ona mi predstavila Ježiša ako osobu. Ostatný ho chápali ako náboženskú náuku Náboženskú náuku bolo možno nahradiť školením marxizmu leninizmu alebo niečim iným napr. antikomunizmom. Boha nebolo možno nahradiť ničím. Sám som sa o to pokúšal a bolo to márne úsilie. Žiadna ideológia nenahradí Boha. A tak moje detstvo rozhodne nebolo najlepším obdobím môjho života. Potom prišlo obdobie, keď som sa presťahoval do Kopřivnice a tam som bol mimo Prahy a hlavne mimo Bratislavy. Komunistickú Bratislavu som považoval za zlo. Aj z hľadiska komunistickej ideologie oslobodenia pracujúcich sa úlohy vytýčené zjazdami jednoducho neplnili. Prostí ľudia sa v Bratislave nemali dobre. Preto tu je prilnutie k populárnym spevákom, hercom , spisovateľom. Títo si často robili s ľuďmi čo chceli a hlavne mladí ľudia boli z toho znechutení a obracali svoju pozornosť k Západnej kultúre aj k tej marginálnej. V Kopřivnici bola situíácia iná. Ľudia si tu lepšie volili to, čo naozaj chceli mať. Bolo tu omnoho kultúrnejšie prostredie ako v Bratislave. Napríklad Kopřivnické knižnice mali ďaleko lepší prístup ku knihám. V Bratislave som si nikdy nemohol požičať knihy, ktoré som si požičal v Kopřivnici. Tretia trojica bola rozbitá. jednoducho mojim presťahovaním sa do Kopřivnice skončila. Inak to ani nemohlo byť. Teraz bolo na mne aby som vytvoril ďalšiu trojicu, ďalšiu rodinu. Ale to už je iný príbeh. Možno nabudúce.